Poľský cintorín? Nie, ani zelené peklo nemohlo show Barcelony zastaviť

Poliaci šport milujú. A 200 kilometrov na sever od Liberca žije 130tisícové mesto hlavne basketbalom. Tamojšia mužský klub je aktuálne najlepšie v krajine, čím si vyslúžil miesto v prestížnej Eurolige.

Vo svojom stánku tento rok môže privítať Panathinaikos Atény či Žalgiris Kaunas. A tentoraz prišla Barcelona. Zvučné meno láka samo o sebe, ale že sa ide za veľkým zážitkom, to pocíti poľský divák ešte skôr.

Vitajte v športovom divadle...

Kabáty nechajte v šatni. Ste predsa v divadle, vo veľkom športovom divadle. Vyladený hudobný sprievod, akčné nástup domáceho tímu, tancujúce diviak, ktorý je maskotom zelenohorského klubu.Alebo roztleskávající capartovi čoby nezvyklé sprievodcovi prestávkou medzi štvrtinami.

Počíta sa tiež s tým, že sa každý z divákov, na "Kataláncov" ich dorazilo 5 002, zapojí aj do búrlivej kulisy. Na sedačkách už čakajú zelená či biela fandítka.

Prichádza unikátny chvíle. Euroligová hymna, dynamická znelka Devotion, teraz zaznie do diváckeho mlčania.

...ktorého hlavnou hviezdy sú taky ľudia

A potom je čas zvýšiť decibely z nuly najmenej na sto. Úvodné rozskok. Na súpera sa z tribún búrok, každý domáci strelecký úspech - a že ich bolo po štarte dueli celkom dosť - je nadšene aplaudován.

Ako si vedú tí, na ktoré mieria najostrejší svetla?Poľského majstra tiahnu domáci reprezentanti Mateusz Ponitka s Lukasza Koszarka.

Barcelonské hviezdy potom...občas nevyzerajú ako hviezdy. Pohľad z piatich metrov odhaľuje, že miesta v zostave európskeho giganta nie sú rezervovaná len pre dvojmetrovej superatlety so zlatou rukou.

Ale neberte to inak, než ako to naozaj je. Rozdiely medzi špičkou a zvyškom Európy vyniknú vzápätí. Spočívajú v sile a v rýchlosti. V šikovnosti a v prehľade. V oprávnenom sebavedomie, ktoré z týchto i ďalších kvalít pramení.

A sakramentsky dobrí basketbalisti

A výrazné postavy sú v Barcelone taky. Benjamínci Marcus Eriksson a Moussa Diagne majú na to stať sa budúcnosťou katalánskeho štítu.Genetickú lotérií odmenenie Ante Tomič s Justinom Doellmanem od prvých minút ukazujú svoju prevahu nad súperom.

Tomáš Satoranský taktiež, aj keď to bodovo najskôr nie je vidieť a obranný systém Barcelony mu rozhodne nie je šitý na telo. V prvom polčase vysiela dvojmetrový český rozohrávač parádny pasy a trestá súpera málokedy vídaným ziskom.

V druhej polovici pozbiera aj body. Skvelý prienik pod kôš (pozri video dole) nasledujú dve úspešné trojky. Súper, ktorý do 25. minúty vzdorovala, už nemá protizbraň.

"Prvá polovica bola ťažšia, než vyzerala, pretože oni doma hrajú skvele a vždy sa v stretnutí drží.Ale v druhom polčase sme zohrali jeden z našich najlepších BASKET v Eurolige, "zhrnul zápas Satoranský.

Sám sa opatrne chváli na druhú časť svojho vystúpenia: "Som spokojný hlavne s treťou štvrtinou. Myslím, že sme sme pracovali aj v obrane. A myslím, že sme všetci, aj ja, podali dobrý výkon. "

Konečne prizná tiež to, čo si mnohí myslia:" Je pravda, že by som niekedy mohol byť agresívnejší. "Čo už, Satoranského nepředěláte, chce sa hrať, ale tak, aby to jeho i ostatné bavilo.

"My veľa hráme tímové poňatie, našou najsilnejšou stránkou sú rýchle prihrávky balóne.To sa darilo, nachádzali sme voľnejšie hráča, než som bol ja, v tretej mi to strelecky vyšlo. "Také slová by určite potešila každého trénera, zvlášť keď sú od ich autora podporená činy na palubovke.

Už sa Satoranským na ihrisku a potom aj bez neho sa rozbehol dlho očakávaný basketbalový koncert. Na hlasitosti mu dodávali trojkového bubny, za prvej polovici osem úderov, za druhú deväť. Dohromady sedemnásť, klubový rekord Barcelony na európskej scéne.

pristupoval však i jemnejšie nástroje: nádherná súhra veľmi skúseného Carlosa Arroya s mladým Alexandrom Veženkovem i následný alley-oop na Alexa Abrinese.

Domácemu publiku , ktoré sa v úvode pokúšalo urobiť piskotom hosťom zo zápasu peklo, teraz chýbajú argumenty, prečo hromadne neaplaudovat ich umenie.Poľskí hráči rozhodne nič nevzdali, ešte pred pár minútami donútili frustrovaného gréckeho krídelníka Stratos Perperogla k spupný reakciu. Vtedy to bolo o päť, lenže teraz už o tridsať. A je jasné, že Zielona Góra sa cintorínom barcelonských ambícií nestane.

Zápas sa končí jalovým útokom na stovku. 64:93. Jediná vada na kráse. "Na konci sme si to užívali, hrali hráči, ktorí sa na ihrisko zase toľko nedostanú," potvrdil divácke pocity aj český ťahúň, ktorého víťazi tentoraz využili len na osemnásť minút.

Hoci sa na pozápasovej tlačovke domáci kouč Sašo Filipovski ospravedlňoval divákom, väčšina z nich iste cítila, že nebolo za čo. Podívaná, pre ktorú si prišli, sa konala.A uponáhľaní Barcelonskí, ktorí sa po zápase zapotili ešte raz, pri rýchlom prezliekaní v šatni, lietadlo smer domov tiež čoskoro obsadili.